Paranaländer glosa el capítulo 1 (Peteĩha) del «Kihóte Guaraní», obra monumental realizada por una trinidad de traductores bajo la coordinación de Bartomeu Meliá.
Kihóte Guarani-Don Quijote de la Mancha, Miguel de Cervantes
Ombojeréva guaraní paraguai ñe’ẽme-Versión en guaraní por Angélica Otazú, Virgilio Bareiro, María Luisa Otazú
Ogueroguata ha omoko’ẽva ko tembiapo-Coordinación y revisión de Bartomeu Melià
Ilustración-Oikuatia ra’ãnga Carlos Argüello
Centro de Estudios Paraguayos “Antonio Guasch”, Asunción, 2016
Hoy solo comentaré el capítulo 1. PETEĨHA: Karai Kihóte La Manchapegua ra’ãnga-Retrato del hidalgo Don Quijote de la Mancha
Aipo La Mancha rekoha peteĩme, héra rehe na che mandu’asevéimava, oiko raka’e nda’are guasúi peteĩ ñande rapicha imba’e heta porãmíva ra’y, ikysepukúva hyrúpe, ijokoha yma, ikavaju piru rei ha ijagua rusu retia’éva.
Ohupyty pota ohóvo sĩkuénta ro’y ko ñane irũ. Hete mbaretéva ipirukãramo jepe, hova kuaréva, opu’ãva ko’ẽ mboyve ha omariskasetereíva.
Pe karai, heko rei jave —jepiverõ guáicha—, opyta puku omoñe’ẽvo kuatia kuéra umi karai kavaju’arigua rehegua omoakã raku etéva ha tuicha ombohorýva ha upévare oñembyesarái tymba apígui ha imba’e kuéra rehe jepe noñangarekovéi.
El libro (kuatia kuéra) enloquece (omoakã raku etéva ha itarova ite).
Sabiduría como locura paulina. Puritanismo. Y, sobre todo, anti-intelectualismo. Vade retro el libro.
Mbuséharo, Arehándaro renda, ha Vaviéka, Sinde renda, nombojojaiha ichupe. Irundy ára pukukue ojepy’amongeta mba’éichapa ombohérata ikavaju. Ipahápe ombohero Rosinánte.
La belleza de las novelas de caballería está en que los caballos son sujetos con nombre propio.
Ojepy’amongeta herarãre ócho ára pukukue ha hasy peve ojehero Karai Kihóte La Manchapegua; kóicha, he’i, ojekuaa porãtaha mávapa ijypykue kuéra ha mba’e tetãyguápa.
No hay etimología de Quijote-Kihóte. Qué hijote!…acaso. Qué piernaza! Qué quesada!
Uperõ, ohechakuaa oikotevẽha kuñataĩ hembiayhurã rehéntema, karai guataha katu hembiayhu’ỹva ningo ha’ete ku umi yvyra máta pirúicha hi’a’ỹva ha tetéicha hi’ánga’ỹva.
Hombre sin mujer es árbol marchito sin fruto y cuerpo sin alma.
Naturalismo arborescente, psiquis animista, gemelaridad andrógina: el pensamiento quijotesco.
Upe táva ypy rupi oiko va’ekue peteĩ kuñataĩ porã, Karai Kihóte oñembokími hague, pe kuñataĩ ndoikuaáiramo jepe araka’eve ha ndohechakuaái avei oĩ hague ohayhúva ichupe. Arónsa Rorẽsome ojehero va’ekue pe kuñataĩ.
Ombohero aipóramo ichupe Ndurusinéa Juky Tovosoyguápe; kóva ipu porã ha imomorãmby vaicha ichupe, héra teéicha ha imba’e kuéra ombohéra haguéicha avei.
Dulcinea del Tovoso en guaraní es un pleonasmo-Ndurusinéa Juky Tovosoyguápe.
Es la dulce ilusión cervantina, aunque bien mirado finalmente es exudada por la Señora Locura erasmiana.



